Crook´- sov svetelný mlyn, 16 cm

70418
Vložte do nákupného košíka
  • Popis
  • Viac informácie

 VIDEO

Hlavnou súčasťou najjednoduchšieho typu radiometra je v plynovom pole, asi pod  tlakom 0,1 - 0,01 torrov, na torznom vlákne visiaca palička, ktorá drží dve kovové alebo sľudové dosky.  Jedna strana jednej z dosiek je začaďovaná, kým ďalšia doska slúži len ako protizávažie. Ak čierna doska je vystavená pôsobeniu tepla, palička môže byť odmeraná zrkadlovým čítaním a otáča sa do uhla v priamej úmere s výkonom. To je známe, ako rádiometrový efekt, ktorý prvý krát objavil Augustín Jean Fresnel (1788-1827) francúzsky fyzik, v roku 1825.

 

Predchodcu dnešných radiometrov pripravil anglický fyzik, William Crookes (1832-1919) v roku 1874. V takzvanom. Crookesov radiometri nie je torzné vlákno, ale namiesto neho vložili na ihlu štvorramenné koleso s lopatkou, ktoré môže sa otáčať s nízkym trením.

Jednu stranu sľudových dosiek aj tu začaďovali, ktoré, ak su vystavené k tepelnému (napr. slnečnému) žiareniu, koleso sa začína rýchlo otáčať.  Dôvodom toho je to, že tepelné žiarenie viac zohreje čiernu stranu dosky, ako ďalšiu stranu, a preto čierna strana dáva väčšie impulzy molekulám nárazujúcim do nej. Takto na základe akcie a reakcie čierna strana tiež utrpí väčší spiatočný náraz, ako ďalšia strana. Preto koleso sa vždy začína otáčať smerom k lesklej strane.

Rotáčna rýchlosť rádiometera  (tj,  doba kmytu) je nepriamo úmerná na neho dopadajúcou energiou. Takto, meraním doby kmytu sa dá preukázať, že intenzita tepelného žiarenia je nepriamo úmerná štvorcom vzdialenosti.